Pôrodný príbeh: Žiadna bolesť alebo strach. Len čistá radosť

30. Apríl 2018

Ahoj Baška,

Tak ako sme sľúbili, ozývame sa s dojmami po pôrode a posielame Ti náš pôrodný príbeh.

Termín pôrodu som mala 16.12., ale malej sa ešte z bruška nechcelo. Vedeli sme aj s manželom, že sa vypýta, keď bude ten správny čas a že termín pôrodu nič neznamená.

Pôrodnicu sme mali vybratú už vopred, a to Vsetín – kvôli prístupu personálu – sú naklonení prirodzenému pôrodu, štandardom je bonding, dotepanie pupočníka, rooming-in a pod. A aj kvôli tomu, že je tam možnosť rodiť do vody.

Môj pôrod začal povestným tichom pred búrkou

V pondelok 18.12. nad ránom som začala cítiť také iné kontrakcie.. boli krátke a v dlhých intervaloch. V ten istý deň ráno sme ešte boli vo Vsetíne na kontrole. Výstup z KTG vyzeral takmer ako rovná čiara… také to povestné ticho pred búrkou.

Vrátili sme sa domov a poobede sa kontrakcie zase vrátili. Okolo 9tej večer už boli v pravidelných intervaloch asi každých 10min. Teplá vaňa ich na pocit zmiernila. Okolo 10tej večer sme volali dule s tým, že už sú každých 7min. Vaňa už toľko nepomáhala a začalo byť nutné kontrakciu predýchať. Dula nám odporučila ostať ešte doma, kontrakcie pozorovať a počkať aspoň do polnoci, že som predsa len prvorodička a vie sa to buď spomaliť alebo spustiť. Pred polnocou už som mala kontrakcie každých 5 min a takmer minútové. 

Volali sme dule s tým, že sme sa zhodli, že už nečakáme. Aj ja som mala vo vnútri dosť jasný pocit, že do rána určite nevydržíme. Zavolali sme si teda do Vsetína, či majú voľné (cez deň mali plnú pôrodnú sálu..), našťastie mali, tak sme vyrazili. 

Cesta bola pre mňa dosť bolestivá. Pomaly mi začala odtekať voda a kontrakcie sa stupňovali. Cestou sme vzali dulu a o 1dnej v noci sme dorazili do pôrodnice.

Príchod do pôrodnice, manžel, dula a vaňa

Výstup z KTG už vyzeral ako fotka tatranských štítov :). Otvorená som bola na 3cm. Po týchto vyšetreniach sme išli na izbu, kde bola aj vaňa. Na izbe bolo tlmené svetlo, boli sme tam len my 3. Pôrodná asistentka chodila len počúvať maličkú v brušku, či je všetko ok.

Mohli byť 2 hodiny v noci, keď som si do vane sadla a užívala si teplú vodu a jemné uvoľnenie. Už doma som sa kontrakcie snažila predýchavať hlbokým a kľudným dýchaním. Keď som cestou do pôrodnice dostala zimnicu a zrýchlil sa mi dych, môj manžel ma vždy ukľudnil a spolu so mnou dýchal, aby som sa vrátila zase k hlbokému pomalému dýchaniu, za čo mu ďakujem.

S postupom času sa kontrakcie stupňovali, zvyšovala sa ich intenzita aj sila.

V podstate si veľmi nepamätám, čo sa v tejto fáze dialo okolo, len viem, že manžel zapol do pozadia relaxácie (tie, ktoré som z vašej stránky počúvala v tehotenstve) a neskôr povedal, že som bola, ale akoby som nebola… že som skrátka bola vo svojom svete.

Viem, že ma dula masírovala, že do vody kvapla esenciu na uvoľnenie, čo som si doniesla…že ma manžel pri kontrakciách držal za ruky, že som sa doňho zapierala, že som pri výdychu hovorila akési mantry 🙂 a že sme to takto predýchali až do fázy, kedy už medzi kontrakciami takmer nebolo pauzy.. vtedy som sa zľakla, že ak sa toto bude ešte stupňovať, že to asi nedám.. a zrazu nič bolesť ustála a ja som pocítila potrebu tlačiť..  stále sme na izbe boli len my 3.

Dula ma upokojovala, že sa nemám tomu pocitu brániť. Ja som sa zľakla, že už žiadne kontrakcie necítim..že už ich hádam ani nemám.. že je niečo zle… ale to sa len pozornosť sústredila na to, že teraz musím už len tlačiť. Manžel ma stále držal a tak som začala.

Porodila som vo vode. Žiadna bolesť alebo strach. Len radosť, že sme všetci spolu, zdraví a šťastní.

Na izbu k nám prišla pôrodná asistentka, doktorka aj sestrička, ale stáli opodiaľ a len sem tam popočúvali malú. Na izbe sme tak stále mali prítmie, kľud.. a v pozadí vaše relaxácie 🙂

Dala som sa na bok, manžel mi pomáhal držať jednu nohu vyššie, aby mala naša malá priestor, ja som ho objímala a zapierala sa doňho. Toto mi veľmi pomohlo, lebo som tak vedela lepšie tlačiť. A keď som prišla na to, kam sústrediť silu, malej vyšla kúsok hlavička (čo som aj skúsila dotykom, že už je skoro hlávka vonku) a po tomto už bola na 2 zatlačenia celá von.

Narodila sa teda do vody. Hneď mi ju položili na hruď a nechali nás. To bol neopísateľný pocit. Žiadna bolesť alebo strach. Len radosť, že sme už všetci spolu, zdraví a šťastní.

Neskôr som sa presunula na posteľ, kde mi ju dula pomohla nasmerovať na prsník, pričom som porodila placentu. Potom sestrička zobrala malú na zváženie a umytie, išiel s nimi aj tato – aby dával pozor :).

Pôrod je ozaj vo veľkom O HLAVE… a psychika je teda silná čarodejka.

Pôrod prebehol úžasne

Tým, že bol pri mne môj manžel, bez ktorého by som sa cítila zraniteľná a dula, ktorá ma ukľudňovala, keď som sa jej pýtala ako to ide, či to postupuje dobre.. a tým, že chvalabohu existujú pôrodnice také úžasné ako Vsetín, pôrod prebehol úžasne. Ja ako prvorodička som v podstate porodila do 3 hodín odkedy sme prišli do pôrodnice.

Hrádzu nemám vôbec poškodenú a na oddelenie šestonedelia som sa presúvala bez pomoci a s úsmevom. Po 4 povinných dňoch nás vysmiate pustili domov a doma máme jedno krásne zdravé a spokojné dievčatko, ktoré skoro neplače, krásne papá a priberá a spinká aj vyše 6 hodín cez noc.. čo viac si priať. Tak sa už tešíme na ďalšie :).

My s tatom máme z pôrodu našej dcérky nádherný zážitok a takýto pôrod želám každej žene.

Ďakujeme krásne sa kurz, ktorý nám tak veľmi pomohol!!

R.

Prihlás sa na náš NEWSLETTER

Sleduj nás na INSTAGRAME

Something is wrong.
Instagram token error.

Pin It on Pinterest

Share This